Otázky a odpovede
Odpovede (Eureka)
Vzťahuje sa GDPR na spoločnosti mimo EÚ?
Môže sa. Vzťahuje sa na spracúvanie v rámci činnosti prevádzkarne prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii bez ohľadu na to, či sa spracúvanie vykonáva v Únii.
Na prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorý nie je usadený v Únii, sa vzťahuje, ak spracúva osobné údaje dotknutých osôb, ktoré sa nachádzajú v Únii, a spracúvanie súvisí s ponukou tovaru alebo služieb týmto osobám bez ohľadu na to, či musia platiť, alebo so sledovaním ich správania, pokiaľ ide o ich správanie na území Únie.
Takýto prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ musí, až na výnimky, písomne určiť zástupcu v Únii.
Vzťahuje sa GDPR na jednotlivcov v ich súkromnom živote?
Nie na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti.
Odôvodnenie 18 opisuje takúto činnosť ako činnosť bez spojenia s profesijnou alebo komerčnou činnosťou a ako príklady uvádza korešpondenciu, uchovávanie adries a využívanie sociálnych sietí a online činnosti vykonávané v kontexte takýchto činností.
Dodáva, že nariadenie sa však vzťahuje na prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov, ktorí poskytujú prostriedky na spracúvanie osobných údajov na takéto osobné alebo domáce činnosti.
Čo sú osobné údaje?
Podľa článku 4 bodu 1 sú „osobné údaje“ akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“).
Identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje alebo online identifikátor, alebo odkazom na prvky špecifické pre jej fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
Podľa odôvodnenia 26 sa pseudonymizované údaje, ktoré by sa mohli použitím dodatočných informácií priradiť osobe, považujú za osobné údaje; na anonymné informácie sa nariadenie nevzťahuje.
Súdny dvor tento článok vykladal; odkaz Judikatúra na stránke článku vedie k jeho rozsudkom.
Aké sú hlavné zásady GDPR?
Stanovuje ich článok 5. Osobné údaje musia byť:
- spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne;
- získavané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a ďalej nespracúvané spôsobom, ktorý nie je s nimi zlučiteľný;
- primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný;
- správne a podľa potreby aktualizované;
- uchovávané vo forme umožňujúcej identifikáciu najviac dovtedy, kým je to potrebné, s výnimkami pre archiváciu, výskum a štatistiku a
- spracúvané s primeranou bezpečnosťou.
Prevádzkovateľ je zodpovedný za súlad a musí vedieť tento súlad preukázať („zodpovednosť“).
Je súhlas potrebný vždy?
Nie. Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna zo šiestich podmienok podľa článku 6 ods. 1, a súhlas je jednou z nich.
Ostatné spočívajú v tom, že spracúvanie je nevyhnutné:
- na plnenie zmluvy s dotknutou osobou alebo na vykonanie opatrení pred uzavretím zmluvy na jej žiadosť;
- na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa;
- na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby;
- na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci alebo
- na účely oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, nad ktorými neprevažujú záujmy dotknutej osoby.
Článok 9 dopĺňa podmienky pre osobitné kategórie osobných údajov.
Kedy je súhlas platný?
Podľa článku 4 bodu 11 je „súhlas dotknutej osoby“ akýkoľvek slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu vyjadruje súhlas so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týka.
Prevádzkovateľ musí vedieť preukázať, že dotknutá osoba súhlas vyjadrila. Žiadosť o vyjadrenie súhlasu v písomnom vyhlásení, ktoré sa týka aj iných skutočností, musí byť jasne odlíšiteľná od týchto iných skutočností.
Pri posudzovaní, či bol súhlas poskytnutý slobodne, sa v čo najväčšej miere okrem iného zohľadní, či sa plnenie zmluvy podmieňuje súhlasom so spracúvaním, ktoré nie je na plnenie tejto zmluvy nevyhnutné.
Možno súhlas odvolať?
Áno. Dotknutá osoba má právo kedykoľvek odvolať svoj súhlas a odvolanie súhlasu musí byť také jednoduché ako jeho poskytnutie. Pred poskytnutím súhlasu musí byť dotknutá osoba o tom informovaná.
Odvolanie nemá vplyv na zákonnosť spracúvania vychádzajúceho zo súhlasu pred jeho odvolaním. Ak sa spracúvanie zakladalo na súhlase a neexistuje iný právny základ spracúvania, dotknutá osoba môže dosiahnuť vymazanie údajov.
Čo je oprávnený záujem?
Podľa článku 6 ods. 1 písm. f) je spracúvanie zákonné, ak je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobou dieťa.
Orgány verejnej moci sa naň pri plnení svojich úloh nemôžu odvolávať.
Odôvodnenie 47 poukazuje na primerané očakávania dotknutej osoby a ako príklady uvádza predchádzanie podvodom a priamy marketing.
Súdny dvor tento článok vykladal; odkaz Judikatúra na stránke článku vedie k jeho rozsudkom.
Možno spracúvať údaje týkajúce sa zdravia alebo iné citlivé údaje?
Nariadenie používa pojem osobitné kategórie osobných údajov (nadpis článku 9: „Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov“).
Spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, ako aj genetických údajov, biometrických údajov na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby, údajov týkajúcich sa zdravia a údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie je zakázané, ak sa neuplatňuje jeden z desiatich prípadov podľa článku 9 ods. 2.
Medzi ne patria:
- výslovný súhlas (ak ho právo Únie alebo právo členského štátu nevylučuje);
- pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, pokiaľ je to povolené právom Únie alebo právom členského štátu alebo kolektívnou zmluvou;
- životne dôležité záujmy, ak dotknutá osoba nie je fyzicky alebo právne spôsobilá vyjadriť svoj súhlas;
- údaje, ktoré dotknutá osoba preukázateľne zverejnila;
- právne nároky a
- účely verejného záujmu, zdravia a výskumu na základe práva so zárukami.
Od akého veku môže dieťa dať súhlas online?
Ak sa spracúvanie zakladá na súhlase a služby informačnej spoločnosti sa ponúkajú priamo dieťaťu, spracúvanie osobných údajov dieťaťa je zákonné, ak má dieťa aspoň 16 rokov. Ak má menej než 16 rokov, je zákonné iba za podmienky a v rozsahu, v akom súhlas vyjadril alebo schválil nositeľ rodičovských práv a povinností.
Členské štáty môžu právnym predpisom stanoviť nižšiu vekovú hranicu, nie však menej než 13 rokov.
Prevádzkovateľ musí vynaložiť primerané úsilie, aby si takýto súhlas overil, pričom zohľadní dostupnú technológiu. Všeobecné zmluvné právo členských štátov nie je dotknuté.
Koľko času má prevádzkovateľ na odpoveď na žiadosť?
Prevádzkovateľ musí dotknutej osobe poskytnúť informácie o opatreniach prijatých na základe žiadosti podľa článkov 15 až 22 bez zbytočného odkladu a v každom prípade do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.
Táto lehota sa môže v prípade potreby predĺžiť o ďalšie dva mesiace so zreteľom na komplexnosť a počet žiadostí; o predĺžení musí prevádzkovateľ dotknutú osobu informovať spolu s dôvodmi do jedného mesiaca.
Ak na základe žiadosti nekoná, musí do jedného mesiaca uviesť dôvody a upozorniť na možnosť podať sťažnosť dozornému orgánu a uplatniť súdny prostriedok nápravy.
Je žiadosť spoplatnená?
Spravidla nie. Informácie podľa článkov 13 a 14 a oznámenia a opatrenia podľa článkov 15 až 22 a článku 34 sa poskytujú bezplatne.
Ak sú žiadosti zjavne neopodstatnené alebo neprimerané, najmä pre ich opakujúcu sa povahu, prevádzkovateľ môže požadovať primeraný poplatok zohľadňujúci administratívne náklady alebo odmietnuť konať; bremeno preukázania takejto povahy znáša prevádzkovateľ.
Za akékoľvek ďalšie kópie, o ktoré dotknutá osoba požiada, môže prevádzkovateľ účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom.
Môžem dostať kópiu svojich údajov?
Áno. Dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, získať prístup k týmto údajom a k informáciám, ako sú:
- účely;
- príjemcovia;
- podľa možnosti doba uchovávania;
- akékoľvek dostupné informácie o zdroji a
- existencia automatizovaného rozhodovania podľa článku 22 ods. 1 a 4.
Prevádzkovateľ musí poskytnúť kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú; na žiadosť podanú elektronickými prostriedkami sa odpovedá v bežne používanej elektronickej podobe, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob.
Právo získať kópiu nesmie mať nepriaznivé dôsledky na práva a slobody iných.
Mám právo „na zabudnutie“ a kedy nie?
Článok 17 priznáva právo na vymazanie, ktoré jeho nadpis nazýva aj právom „na zabudnutie“.
Prevádzkovateľ musí osobné údaje bez zbytočného odkladu vymazať, ak je splnený jeden zo šiestich dôvodov, napríklad:
- údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa získali;
- súhlas bol odvolaný a neexistuje iný právny základ alebo
- údaje sa spracúvali nezákonne.
Právo sa neuplatňuje, pokiaľ je spracúvanie potrebné:
- na uplatnenie práva na slobodu prejavu a na informácie;
- na splnenie zákonnej povinnosti;
- na splnenie úlohy vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci;
- z dôvodov verejného zdravia;
- na účely archivácie, výskumu alebo štatistiky za podmienok článku 17 ods. 3 písm. d) alebo
- na uplatnenie právnych nárokov.
Môžem namietať proti priamemu marketingu?
Áno. Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely priameho marketingu, dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať proti spracúvaniu, vrátane profilovania v rozsahu, v akom súvisí s takýmto priamym marketingom.
Po námietke sa osobné údaje na tieto účely už nesmú spracúvať. Dotknutá osoba musí byť na toto právo výslovne upozornená, a to jasne a oddelene od akýchkoľvek iných informácií, najneskôr pri prvej komunikácii.
Môže o mne počítač rozhodnúť sám?
Dotknutá osoba má právo na to, aby sa na ňu nevzťahovalo rozhodnutie, ktoré je založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, vrátane profilovania, a ktoré má právne účinky, ktoré sa jej týkajú alebo ju podobne významne ovplyvňujú.
Neplatí to, ak je rozhodnutie:
- nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom;
- povolené právom Únie alebo právom členského štátu, ktoré stanovuje aj vhodné opatrenia, alebo
- založené na výslovnom súhlase dotknutej osoby.
V prípade zmluvy a súhlasu musí prevádzkovateľ zabezpečiť aspoň právo:
- na ľudský zásah;
- vyjadriť svoje stanovisko a
- napadnúť rozhodnutie.
Kedy, komu a ako rýchlo treba oznámiť porušenie ochrany osobných údajov?
Prevádzkovateľ musí porušenie oznámiť dozornému orgánu príslušnému podľa článku 55 bez zbytočného odkladu a podľa možnosti najneskôr do 72 hodín po tom, čo sa o ňom dozvedel, s výnimkou prípadov, keď nie je pravdepodobné, že porušenie povedie k riziku pre práva a slobody fyzických osôb.
K neskoršiemu oznámeniu sa musí pripojiť zdôvodnenie omeškania. Sprostredkovateľ musí porušenie oznámiť prevádzkovateľovi bez zbytočného odkladu.
Ak porušenie pravdepodobne povedie k vysokému riziku, prevádzkovateľ ho musí bez zbytočného odkladu oznámiť aj dotknutej osobe, pokiaľ nie je splnená niektorá z podmienok podľa článku 34 ods. 3.
Prevádzkovateľ musí zdokumentovať každý prípad porušenia.
Musí každý podnik viesť záznamy o spracúvaní?
Nie každý. Každý prevádzkovateľ musí viesť záznamy o spracovateľských činnostiach, za ktoré je zodpovedný, a každý sprostredkovateľ záznamy o všetkých kategóriách spracovateľských činností, ktoré vykonal v mene prevádzkovateľa.
Záznamy sa vedú v písomnej podobe vrátane elektronickej podoby a na požiadanie sa sprístupňujú dozornému orgánu.
Neplatí to pre podnik alebo organizáciu, ktorá zamestnáva menej ako 250 osôb, pokiaľ spracúvanie, ktoré vykonáva:
- pravdepodobne povedie k riziku pre práva a slobody dotknutých osôb;
- nie je príležitostné alebo
- zahŕňa osobitné kategórie údajov alebo osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky.
Kto potrebuje zodpovednú osobu?
Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ ju musia určiť, ak:
- spracúvanie vykonáva orgán verejnej moci alebo verejnoprávny subjekt s výnimkou súdov pri výkone ich súdnej právomoci alebo
- ich hlavnými činnosťami sú spracovateľské operácie, ktoré si vyžadujú pravidelné a systematické monitorovanie dotknutých osôb vo veľkom rozsahu, alebo spracúvanie osobitných kategórií údajov alebo osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky vo veľkom rozsahu.
V iných prípadoch ju môžu určiť a musia ju určiť, ak to vyžaduje právo Únie alebo právo členského štátu.
Slovenské znenie písmena c) používa „alebo“ od prvého uverejnenia. Anglické znenie znelo „and“ (anglické znenie) a na „or“ (anglické znenie) ho opravilo korigendum z 23. mája 2018 (Ú. v. L 127, s. 2).
Kedy je potrebné posúdenie vplyvu na ochranu údajov?
Ak typ spracúvania, najmä s využitím nových technológií, pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb, prevádzkovateľ musí pred spracúvaním vykonať posúdenie.
Vyžaduje sa najmä v prípadoch:
- systematického a rozsiahleho hodnotenia osobných aspektov založeného na automatizovanom spracúvaní vrátane profilovania, z ktorého vychádzajú rozhodnutia s právnymi alebo podobne závažnými účinkami;
- spracúvania osobitných kategórií údajov alebo osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky vo veľkom rozsahu a
- systematického monitorovania verejne prístupných miest vo veľkom rozsahu.
Dozorné orgány zverejňujú zoznamy spracovateľských operácií, ktoré si ho vyžadujú.
Možno osobné údaje posielať do USA alebo iných tretích krajín?
Články nemenujú žiadnu krajinu; pre každú tretiu krajinu a medzinárodnú organizáciu platia rovnaké podmienky.
Prenos sa môže uskutočniť, ak Komisia rozhodla, že krajina, územie alebo určený sektor v nej alebo organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany.
Bez takého rozhodnutia musí prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poskytnúť primerané záruky, napríklad záväzné vnútropodnikové pravidlá alebo štandardné doložky o ochrane údajov, a musia byť k dispozícii vymáhateľné práva dotknutej osoby a účinné právne prostriedky nápravy.
Ak nie je splnené ani jedno, prenos sa môže uskutočniť len na základe výnimky podľa článku 49, napríklad výslovného súhlasu po informovaní o možných rizikách.
Kto presadzuje GDPR?
Každý členský štát stanoví, že za monitorovanie uplatňovania nariadenia je zodpovedný jeden alebo viacero nezávislých orgánov verejnej moci (ďalej len „dozorný orgán“).
Každý z nich koná na území vlastného členského štátu; medzi jeho úlohy patrí monitorovanie a presadzovanie nariadenia a vybavovanie sťažností a medzi jeho právomoci ukladanie správnych pokút.
Pri cezhraničnom spracúvaní koná ako vedúci dozorný orgán dozorný orgán hlavnej prevádzkarne alebo jedinej prevádzkarne.
Európsky výbor pre ochranu údajov, ktorý pozostáva z vedúceho predstaviteľa jedného dozorného orgánu každého členského štátu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, zaisťuje konzistentné uplatňovanie nariadenia. Dotknuté osoby sa môžu obrátiť aj na súd.
Kde môžem podať sťažnosť?
Každá dotknutá osoba, ktorá sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s nariadením, môže podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia.
Tento orgán ju musí informovať o pokroku a výsledku. Ak príslušný dozorný orgán sťažnosť nevybaví alebo dotknutú osobu do troch mesiacov neinformuje, dotknutá osoba sa môže proti nemu obrátiť na súd.
Možné je aj konanie na súde proti prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi a dotknutá osoba môže poveriť neziskový subjekt, aby konal v jej mene.
Aké vysoké môžu byť pokuty?
Správne pokuty musia byť v každom jednotlivom prípade účinné, primerané a odrádzajúce.
Za porušenia uvedené v článku 83 ods. 4, napríklad povinností prevádzkovateľa a sprostredkovateľa podľa článkov 8, 11, 25 až 39 a 42 a 43, sa ukladajú správne pokuty až do výšky 10 000 000 EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 2 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia.
Za porušenia uvedené v článku 83 ods. 5 a 6, napríklad základných zásad, práv dotknutých osôb, pravidiel prenosu a nesplnenie príkazu, sa ukladajú pokuty až do výšky 20 000 000 EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 4 %, podľa toho, ktorá suma je vyššia.
Môžem žiadať náhradu škody?
Každá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia nariadenia, má právo na náhradu utrpenej škody od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa.
Prevádzkovateľ, ktorý sa zúčastnil na spracúvaní, zodpovedá za škodu spôsobenú spracúvaním v rozpore s nariadením; sprostredkovateľ len vtedy, ak nesplnil povinnosti uložené výslovne sprostredkovateľom alebo konal nad rámec alebo v rozpore so zákonnými pokynmi prevádzkovateľa.
Ktorýkoľvek z nich je zodpovednosti zbavený, ak preukáže, že nie je nijako zodpovedný za udalosť, ktorá škodu spôsobila.
Súdny dvor tento článok vykladal; odkaz Judikatúra na stránke článku vedie k jeho rozsudkom.
Je GDPR nariadením, alebo smernicou a záleží ešte na vnútroštátnom práve?
Je to nariadenie, nariadenie (EÚ) 2016/679. Podľa jeho záverečnej formuly je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
Vnútroštátne právo má význam tam, kde mu nariadenie ponecháva priestor alebo ho vyžaduje. Členské štáty napríklad:
- môžu prispôsobiť pravidlá spracúvania založeného na zákonnej povinnosti alebo úlohe vo verejnom záujme;
- môžu znížiť vekovú hranicu pre súhlas dieťaťa, nie však pod 13 rokov;
- musia zosúladiť ochranu údajov so slobodou prejavu a právom na informácie a
- musia stanoviť pravidlá pre iné sankcie.
Každý členský štát takisto zriaďuje vlastný dozorný orgán.
Odkedy sa GDPR uplatňuje a čo nahradilo?
Uplatňuje sa od 25. mája 2018. Účinnosť nadobudlo dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Zrušilo smernicu 95/46/ES s účinnosťou od 25. mája 2018. Odkazy na túto smernicu sa považujú za odkazy na nariadenie a odkazy na pracovnú skupinu zriadenú článkom 29 tejto smernice za odkazy na Európsky výbor pre ochranu údajov.
Čo je „mechanizmus jednotného kontaktného miesta“?
Články tento pojem nepoužívajú; odôvodnenia 127 a 128 používajú pojem „mechanizmus jednotného kontaktného miesta“ pre spoluprácu medzi vedúcim dozorným orgánom a ostatnými dotknutými dozornými orgánmi.
Podľa článkov je dozorný orgán hlavnej prevádzkarne alebo jedinej prevádzkarne prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa príslušný konať ako vedúci dozorný orgán pre jeho cezhraničné spracúvanie v súlade s postupom podľa článku 60 a je jeho jediným partnerom pre toto spracúvanie.
Prípadom, ktorý sa týka iba jeho členského štátu, sa môže zaoberať iný dozorný orgán, pokiaľ sa vedúci dozorný orgán nerozhodne zaoberať sa prípadom sám. Pravidlá sa neuplatňujú na spracúvanie orgánmi verejnej moci alebo súkromnoprávnymi subjektmi konajúcimi na základe článku 6 ods. 1 písm. c) alebo e).
Vzťahuje sa GDPR na novinárov a výskumníkov?
Áno, s priestorom pre výnimky. Členské štáty musia právnymi predpismi zosúladiť ochranu údajov so slobodou prejavu a právom na informácie a pre spracúvanie na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby musia stanoviť výnimky alebo odchýlky z kapitol II až VII a IX, ak sú potrebné na zosúladenie oboch práv.
Na spracúvanie na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely sa vzťahujú primerané záruky; v práve Únie alebo v práve členského štátu sa môžu stanoviť odchýlky z práv podľa článkov 15, 16, 18 a 21, pokiaľ tieto práva pravdepodobne znemožnia alebo závažným spôsobom sťažia dosiahnutie osobitných účelov a odchýlky sú nevyhnutné.